Okoličné - kostol sv. Petra z Alkantary

Neskorogotický kostol halového typu vznikol v rokoch 1476 - 92 spolu s františkánskym kláštorom, ktorého je súčasťou. Ide o jedinečnú stavbu ležiacu uprostred malebnej krajiny Liptovskej kotliny. Kláštorný kostol v Okoličnom má v dejinách našej gotickej architektúry výnimočné postavenie.

Poloha a prístup
Kedysi samostatná obec Okoličné (dnes mestská časť a súčasť Liptovského Mikuláša) je situovaná na východ od centra mesta. Obcou prechádza hlavná cesta ako aj železničná trať. Kláštor s kostolom sa nachádza približne uprostred obce na brehu Váhu. Je už z ďaleka dobre viditeľný aj z hlavnej cesty aj z vlaku. V obci stojí osobný vlak a kedže je to pomerne veľká dedina, tak aj dosť veľa autobusových spojov idúcich do LM. Okrem toho tu premáva aj autobusové linky MHD. Farský úrad sa nachádza priamo v budove kláštora. Časový rozpis svätých omší nájdete tu.
História
Františkánsky kláštor s kostolom v Okoličnom sa prvý krát spomína v prepise listiny z roku 1476. Dokument obsahoval udelené výsady františkánskemu rádu v Okoličnom, vtedy zasvätenému Panne Márii, kráľovnej anjelov. Postavený je na mieste bývalého farského kostola, z ktorého sa zachovala iba veža. Dôvodom prečo sa na Liptove objavila stavba takýchto rozmerov je to, že stavebníkom celého kláštora bol samotný kráľ Matej Korvín. Ten poveril výstavbou kláštora s tak honosným kostolom svojho familiára Matúša Czeczeiho, ktorý bol okrem Liptovskej, županom ešte ďalších 7 žúp. Práve on dal spolu s výstavbou veľkolepého trojlodia postaviť na jej severnej strane aj rodinnú kaplnku. Svädčí o tom aj jeho rodinný erb na ostení jedného z okien. Po roku 1500 bol kostol vybavený hodnotným neskorogotickým mobiliárom, už zásluhou rodu Zápoľských. Z tohto vybavenia sa nám už dnes Bohužiaľ veľa nezachovalo. Keď kláštor prešiel do rúk prostestantov, františkáni v roku 1571 kláštor opustili. Mnísi sa do kláštora vrátili až v roku 1697 o čo sa pričinil nitriansky biskup Ladislav Mattyasovský. Až v roku 1744 prišlo k znovuobnoveniu kláštorných budov. Z tohto obdobia pochádza aj dnešný barokový mobiliár v interiéri kostola. Donátorom väčšiny oltárov bola tunajšia šľachtická rodina Okoličányovcov. Po povodni na začiatku 19. stor. sa kostol dočkal svojej komplexnej obnovy až v rokoch 1903 - 04 pod vedením O. Sztehla. Počas reštaurátorských prác v roku 1971 bol celý kostol opäť vymaľovaný do dnešnej podoby. Poslednou veľkou stavebnou akciu na kostole bola výmena krytiny v r. 2011.
Stojí za to si všimnúť
>> okolitá príroda Liptovskej kotliny so siluetou Vysokých a Nízkych Tatier, a takmer vždy pokojná hladina Váhu dodáva tomuto miestu neobyčajné čaro a atmosféru.
>> Určite dominantou celého komplexu je kláštorný kostol, ktorý nie len výškovo, ale aj umeleckou hodnotou prevyšuje budovu kláštora. Nie len v Liptovskej kotline, ale aj na celom našom území má Okoličiansky kostol výnimočné postavenie. Ide o jedinečnú neskorogotickú sakrálnu stavbu halového typu u nás, ktorá je postavená podľa vzoru švábskej neskorogotickej architektúry. Priame paralely tohto kostola môžeme nájsť v nemeckom Landshute alebo Ulme.
>> Ako jedna z mála stavieb u nás sa zachoval v pôvodnej neskorogotickej podobe od svojho vzniku až doteraz..
>> barokové vybavenie kostola zo 40-tych rokov 18. storočia, ktoré tvoria najmä oltáre, ale aj kazateľnicu, organ, lavice atď. Štýlovo odlišný a najstarší je oltár sv. Ondreja v hl. lodi z roku 1710, kde cítiť ešte doznievajúcu neskorú renesanciu a oltár sv. Františka z Assisi v kaplnke z r. 1730.
>> Neskorogotické kameňosochárske prvky v interiéri ako aj exteriéri. Napr. štíhle stĺpy ktoré nesú hviezdicovú klenbu v lodi a vytvárajú tak jedinečný halový priestor (tj. všetky 3 lode sú rovnako vysoké); bohato členenú sieťovú klenbu vo svätyni, ktorá má pozoruhodné figurálne konzoly, kružby v oknách, portále, gotické sedílie v presbytériu. V exteriéri sú to hlavne figurálne plastiky na korunnej rímse pod strechou, ktoré tvoria rôzne príšerky.
>> Kostol v Okoličnom je známy aj vďaka tzv. "Majstrovi oltára z Okoličného", ktorý vytvoril jedinečné neskorogotické tabuľové maľby z pôvodného hlavného oltára P. Márie, z ktorého sa nám dodnes zachovala len časť. Viac sa dozviete tu.
>> Unikátom je aj hlavný oltár z r. 1742, ktorý má posuvný oltárny obraz, za ktorým sa nachádza nika s Božím hrobom ako aj jasličkami.

Literatúra a pramene
Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska. Bratislava 2002
Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissmus. Bratislava, 2009
Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1968
Kol. autorov.: Hnuteľné pamiatky Stredoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. SUPSOP Banská Bystrica, 1970

Fotogaléria

kostol s kláštorom v popredí	pokojná hladina Váhu vďaka priľahlému vodnému dielu	svätyňa kostola so staršou vežou	pohľad na kostol od severu	Czeczeiho kaplnka

soch. výzdoba s figurálnymi motývmi na kaplnke	soch. výzdoba s figurálnymi motývmi na kaplnke	renesančný vstupný portál na záp. fasáde kláštora	neskorogotický vstupný portál na západnej fasáde kostola	interiér kostola

pohľad do lode kostola	severná stena hl. lode so vstupom do kaplnky	organová empora na západnej strane	predĺžená polygonálna svätyňa kostola	neskorogotická sieťová klenba v lodi kostola

neskorogotická hviezdicová klenba vo svätyni	hlavná loď kostola	hlavný oltár sv. Petra z Alkantary z roku 1742	hviezdicová klenba bočnej kaplnky	pohľad do lode kostola zo svätyne

neskorogotické sedílie vo svätyni kostola	pôdorys kostola s kláštorom